Reprezentatívne výsledky

2013

Plochý MgB2 Rutherford kábel

Obr. Pozdľžny pohľad a priečny rez plochého MgB2 kábla typu Rutherford

Na obrázku je priečny rez a pozdĺžny vzhľad prvého Rutherford MgB2 kábla s viditeľnými prvkami v jednotlivých vodičoch. Bezstratový transport jednosmerného elektrického prúdu je zabezpečený MgB2 jadrom v strede každého drôtu, ktoré je chránené titánovou difúznou bariérou voči stabilizačnej vrstve z veľmi čistej medi. Zvýšenú mechanickú odolnosť umožňuje vonkajší obal zo zliatiny medi a niklu (Monel). Jednotlivé vodiče sú transponované do kábla pomocou planetárneho spletacieho zariadenia a formovacích valcov. Zvýšenie faktoru plnenia v plochom kábli umožňuje zvýšenie inžinierskej prúdovej hustoty Je o viac ako 20% a poskytuje tiež možnosť navíjania na malé priemery (≈40 mm) bez degradácie transportných prúdov, čo je zvlášť dôležité pre vinutia veterných turbín s veľkým počtom pólov.

Nízkostratový kábel zhotovený z transponovaných tvarovaných páskových supravodičov

Ukázali sme, že tvarovaním aktívnej vrstvy supravodivých pások do tvaru rovnobežných vlákien je možné v kábli, zostrojenom helikoidálnym uložením pások na okrúhlu trubku, významne znížiť disipáciu energie vo vonkajšom magnetickom poli. Porovnali sme straty v dvoch kábloch s identickou geometriou. Referenčný kábel bol zhotovený z pôvodných pások, na prípravu ďalšieho sme použili pásky so supravodivou vrstvou narezanou do 5 pásikov. Krok transpozície sa rovnal polovine dĺžky kábla. Meranie sme napred vykonali na kábloch bez skratovaných koncov. Potom sme ho zopakovali po vytvorení spoločného prívodu na každom konci, čo zodpovedá situácii pri použití kábla vo vinutí cievky. Naše výsledky jasne ukázali absenciu väzobných prúdov. Pri amplitúde striedavého poľa 0.1 T sú straty kábla z tvarovaných pások 5-krát nižšie. Experimentálne výsledky sme potvrdili numerickým modelovaním.

Fig.: AC straty namerané na malých modeloch káblu pri 72 Hz a 77K: Kábel A zo štandardných pások, Kábel B z narezaných pások. Krivky s dlhými pauzami predstavujú analytický predpoklad. Krivky s krátkymi pauzami sú vypočítané metódou konečných prvkov a súhlasia s nameranými údajmi.

Naspäť